štvrtok, 29. novembra 2012

Eivissa oh oh Ibiza, you stole my heart.

Bola som koncom leta (leta?) v Španielsku na Ibize. Šla som tam presne 30.9. ale na ibizu som došla až 1.10. Totiž som letela s prestupom a musela nocovať na letisku - not funny at all. No ale prišla som na Ibizu, musela som sa z hlavného mesta dostať do San Joan, najprv pre nás mal dôjsť kamarát chalana, s kt. som tam išla - Palo, ale nejak sa to dosralo, tak sme šli autobusom, Marek zatiaľ spal, keďže sme nespali skoro vôbec, boli sme totálne unavení, a ja som strážila, aby sme vystúpili na správnom mieste. Vystúpili sme, hneď sme zbadali Pala, jeho priateľku Raquel, zopár ich kamošov, a malého Pan Taua - palho 15 mesačného synčeka. Okamžite som dostala to ruky zrelé hurmikaki utrhnuté zo stromu, šli sme si sadnúť na kávu a ja som sa konečne cítila ako doma. Faaakt jo. Krásni ľudia, ktorí sa nazbierali v priebehu pár minút pri našom stole, všetci sa vypytovali, všetci boli vysmiati, veselí, krásni. Je sranda, že účesy, ktoré sa u nás začali nosiť povedzme... nedávno.. typu undercut na strane, alebo vzadu, ako mám ja, či krivé asymetrické strihy, prapodivné ombré, ofiny a tak, tam nosia ľudia už dobrých 30 rokov, a naozaj tieto účesy vidíte na ľuďoch, ktorí ozaj nie sú fresh mladý slepí nasledovníci trendov, ale zrelí ľudia, s deťmi, kariérou a podobne. Ibiza je proste super miesto. Strávila som tam 3 týždne, zamilovala sa (do ibizy??), a viem, že tam chcem ísť žiť. Je mi jasné, že ľudia tam nemajú najľahší život, určite nie. A zároveň, byť tam v čase turistického boomu musí byť úprimne povedané ... peklo. Je ale šťastie, že v San Joan a podobných dedinkách (sú to fakt dedinky) sa moc turistov neocitne. Tí väčšinou ostanú v hlavnom meste Eivissa alebo v San Antonio a tam chodia do podnikov, kde je entry 30 euro a jeden drink stojí okolo 15. No mám v piči, úprimne povedané. Ja som si celé dni čilovala, prečítala som zo 4 knihy, opálila sa, kreslila si, rozprávala sa s Palom o šamanizme, bývala na troch rôznych miestach - najprv v karaváne, potom v dome kde nebola elektrina a voda, čítala som si tam v noci v posteli pri svetle sviečok, na dvore bolo teepee kde som si chodila cvičiť jogu, a nakoniec u Pala v jeho dome, kde už bola aj pitná voda (ktorá nieje na väčšine ostrova), aj elektrina, aj všetko, ale aj tak to bolo miesto nabité zvláštnou energiou, ale o tom sa nejdem radešj rozpisovať, lebo si budete robiť srandu zo mňa, ale naozaj som tam mala pár zážitkov, ktoré som nevedela racionálne vysvetliť, ale zároveň som sa ich nebála. Palo robil záhradníka, pracoval pár dní v týždni, ja som sa snažila im veľa pomáhať, varila som im, strážila malého Tauka, a bolo super. Chcem aj ja mať muža a dieťa na Ibize. Tak. A dala som si na ibize nadpojiť pierka do vlasov, čo tam nosia všetky dievčence. Bolo to strašne drahé, ale nevadí. Idem sa to naučiť aj ja, potom sa mi ozvite, ak by ste to chceli. A dosť bolo kecov. Teraz fotky :
Aha a popŕhlila ma 2x medúza, ale zmizlo mi to takmer okamžite, a to ma všetci strašili, že sa mi to bude hojiť aj dva týždne. Ale nie! Som imúnna voči medúzam z ibizy. Kvi. A boli sme na španielskej svadbe. A toto boli fotky špeciálne na blog, aka ibiza streetstyle:
Je toho milión, a to ešte 2 milióny sú schované. A fotky mňa nahej sem radšej nedám. Papupipipi! A sorky, tento blogspot mi tie fotky prehadzuje jak sa mu zapáči, berte to s rezervou, ak sa vám zdá, že spolu nejak nekorešpondujú. Ja som sa snažila, ale mám v piči aj vlastne .)